Ochranárska genetika peripatrických populácií losa v strednej Európe

Abstract

The Eurasian elk (Alces alces) is a native species of large ungulate in Europe that underwent a significant bottleneck effect in modern history. However, partly due to suitable management, the species gradually expanded and, over the last century, recolonized a significant part of the continent. In the 1970s, several peripatric micropopulations began to form in Central Europe through dispersal of vagrant individuals. At the turn of the century, however, with the ongoing landscape fragmentation these populations gradually started to shrink and disappear. The last such locality with a demonstrable occurrence of moose is found in the Šumava and the Bavarian Forest region, although the remaining population size is unknown. All studies published so far that address the genetic structure of moose in Europe have examined only individuals within a continuous distribution range. Between 2020 and 2024, a total of 101 samples of genetic material were collected from sites outside this continuous range, consisting mainly of faeces and samples from museum specimens. The sampling also included systematic field sampling within the Šumava micropopulation. In addition to determining haplotypes, these samples were also analysed using a panel of 15 microsatellite loci and a marker for the SRY gene. The resulting...

Los mokraďový (Alces alces) predstavuje v Európe pôvodný druh veľkého kopytníka, ktorý v novoveku prešiel výrazným bottleneck efektom. Postupne však aj pomocou vhodného manažmentu úspešne expandoval a v minulom storočí znova osídlil značnú časť svetadielu. V 70-tych rokoch minulého storočia dokonca začali v strednej Európe skrze dispergujúcich vagrantných jedincov vznikať viaceré peripatrické mikropopulácie. Na prelome storočí sa však za prebiehajúcej fragmentácie krajiny začali postupne zmenšovať a zanikať. Posledná takáto lokalita s preukázateľným výskytom losa sa nachádza v oblasti Šumavy a Bavorského lesa, pričom počet zostávajúcich jedincov je neznámy. Akékoľvek doposiaľ publikované štúdie zamerané na genetickú štruktúru losa v Európe vždy skúmali iba jedince v rámci súvislého areálu rozšírenia. V rokoch 2020 až 2024 bolo postupne získaných 101 vzoriek genetického materiálu z lokalít mimo súvislého rozšírenia, pričom sa jednalo prevažne o trus a vzorky z muzeálnych preparátov. Súčasťou vzorkovania bol aj systematický zber neinvazívnych vzoriek v teréne na území šumavskej mikropopulácie. Tieto vzorky boli okrem zisťovania haplotypov zároveň spracované pomocou panelu 15 mikrosatelitových lokusov a markeru pre gén SRY. Pre získané genotypy prebehla harmonizácia odpočtov s datasetom 694 profilov...