Informative value of the cost efficiency concept in banking

Abstract

The concept of cost efficiency has repeatedly been proven to have some signaling effect for the risk of a bank failure. In this paper we examine the informative value of the efficiency scores of institutions that have been experiencing distress within the current 'subprime' crisis. For this purpose we employ the parametric stochastic cost frontier method and estimate the cost frontier of five European banking sectors using the pre-crisis data of the period 2004- 2007. On a sample of 18 bailed-out institutions we then investigate whether abnormal development in terms of relative cost efficiency preceded the distress. We find that in all examined sectors, except of the British one, distressed institutions performed prior to the crisis on average worse than their peers in terms of relative cost efficiency. Besides, we observe that while the high-profile rescue cases of continental Europe (Dexia, Fortis, HRE) were preceded by years of excessively poor performance, the bailed-out British banks were in all concerns best performers within their relevant industries. The paper is concluded by a discussion of the fundamental risks that result from the current reshaping of the European banking industry.

Keďže koncept nákladovej efektívnosti v minulosti opakovane vykázal schopnosť signalizovať hroziaci úpadok bánk, táto práca sa zameriava na vypovedaciu schopnosť konceptu v podmienkach súčasnej finančnej krízy. Pre tento účel odhadujeme s využitím metódy stochastickej nákladovej hranice a finančných dát za obdobie 2004-2007 efektívnu hranicu piatich kľúčových európskych sektorov. Na príklade 18 bánk, ktorým hrozil v priebehu súčasnej finančnej krízy úpadok, skúmame, nakoľko vykazujú ohrozené inštitúcie v období predchádzajúcom krízovej udalosti abnormálne chovanie v oblasti vývoja relatívnej nákladovej efektívnosti. Dochádzame k záveru, že sledované inštitúcie, s výnimkou britských bánk, vykazujú v relevantnom období v priemere horšie výsledky než referenčná skupina. Zatiaľ čo v prípade kontinentálnej Európy predchádzali rekapitalizáciam kľúčových komerčných inštitúcií (Fortis, Dexia, HRE) roky neefektívneho hospodárenia, ohrozené britské banky boli v absolútnom i relatívnom merítku lídrami v relevantnom odvetví. Záver práce tvorí krátka polemika ohľadne zásadného charakter rizík, ktoré vznikajú v súvislosti s meniacou sa štruktúrou európskeho bankového sektoru.