Inštitúcie v obchode so zemným plynom medzi Európskou úniou a Ruskom

Abstract

The bachelor thesis aims to identify and comprehensively present institutions that enter in the natural gas trade relation between the European Union as an importer and the Russia Federation as a supplier. It analyses the objectives that were set, how these objectives were determined and seeks factors that influence the institutional development path. In the first part, the thesis introduces each actor of the cooperation separately - on the European Union side, it focuses on the construction of a coherent European common energy policy, while for Russia it explains the key role of energies in the redefined state policy strategy. In the second part, the author examines common EU-Russia energy institutions, primarily the Energy Dialogue, which was opened in 2000. Despite certain positive results reached in some areas of this cooperation framework, the progress is rather slow due to a significant difference in the two partners' perception of the policy path towards the mutually formulated goals. The last part specifies and discusses three factors forming the context of the EU-Russia gas trade and, finally, the case studies provide insight into actual events. It has been found that the energy relations are shaped by a noticeable mistrust between actors, which exists not only between the EU and Russia...

Táto bakalárska práca si kladie za cieľ komplexne predstaviť inštitucionálnu rovinu energetického vzťahu medzi importérom Európskou úniou a dodávateľom Ruskou federáciou v oblasti zemného plynu. Analyzuje, aké ciele inštitúcie sledujú, ako sú tieto ciele tvorené a hľadá faktory, ktoré majú na inštitucionálny vývoj vplyv. V prvej časti sa zameriava samostatne na jednotlivých aktérov spolupráce - na strane Európskej únie je dôraz kladený na vývoj spoločnej európskej energetickej politiky, pri Rusku práca vysvetľuje kľúčovú rolu energií v redefinovanej stratégii štátu. Druhá časť sa venuje spoločným inštitúciám, a to primárne Energetickému dialógu EU-Rusko existujúcemu od roku 2000. Napriek istým úspechom však napredovanie nie je bezproblémové, a to najmä z dôvodu značnej nekompatibility predstáv jednotlivých strán o ceste k napĺňaniu vyslovených cieľov. V poslednej časti sú menované tri faktory, ktoré vysvetľujú kontext fungovania energetickej spolupráce Európskej únie a Ruska a vybrané prípadové štúdie napokon ponúkajú prienik do jej reálneho fungovania. Autorka zisťuje, že energetické vzťahy sú formované značnou nedôverou medzi aktérmi, ktorá existuje nielen medzi EÚ a Ruskom, ale i vnútri Európskej únie.