Ambivalencia v Jungovom vzťahu ku kresťanstvu

Abstract

Predmetom tejto diplomovej práce je zhrnúť a interpretovať Jungov vzťah ku kresťanstvu v jeho ambivalentných prejavoch. Najskôr je pojednaný samotný pojem ambivalencie, ktorý je v Jungovej dobe pomerne nový. Východiskom pojednania Jungovho vzťahu ku kresťanstvu sú jednak jeho teoretické úvahy, jednak vlastné spomienky, predovšetkým z detstva, kedy sa jeho vzťah ku kresťanstvu formoval. Tento materiál je následne zhodnotený na psychologickej a teologicko-filozofickej rovine. Ukazuje sa, že psychologické hodnotenie nemožno u Junga jasne odlíšiť od teoretického, nakoľko sa niektorí bádatelia domnievajú, že celá Jungova teória duševného vývoja človeka je implicitne motivovaná jeho psychologickou potrebou vyrovnať sa s traumatickým detstvom. V tomto ohľade sú preto Jungove spomienky preskúmavané z hľadiska rôznych psychologických a religionisticko-psychologických pozícií. Jungov ambivalentný vzťah ku kresťanstvu sa tu javí byť v priamej súvislosti s jeho ambivalentným vzťahom k rodičom. Na teologicko-filozofickej rovine je tematizované napätie medzi Jungovým vysokým hodnotením kresťanskej tradície, s jeho snahou túto tradíciu zároveň reformovať, a to často tak podstatným spôsobom, že by to bolo neraz pre autentických ortodoxných nositeľov tejto tradície neprípustné.

The subject of this thesis is to summarize and interpret Jung's relationship towards Christianity in its ambivalent manifestations. First, the very psychological concept of ambivalence is discussed, as it was relatively new in Jung's time. The starting points to the interpretation of Jung's relations toward Christianity are both his theoretical works and personal memories, most prominently from childhood, when his stance toward Christianity was formed. Presented material is then assessed on the psychological and theological-philosophical levels. It turns out that the psychological assessment cannot be, in Jung's case, clearly separated from his theoretical opinions, inasmuch some theorist conjecture that all the Jung's theory of the spiritual development is implicitly motivated by his psychological need to cope with his traumatic childhood. For this purpose, several distinct interpretations of Jung's memories from different psychological and religionistic-psychological stances are reviewed. Jung's ambivalent relationship toward Christianity appears to be based in his ambivalent relationship with his parents. On the theological-philosophical level, a tension between his high admirations of Christian tradition on one side, with simultaneous struggle to reform this tradition, often so radically that...