Opatrenia Rady bezpečnosti OSN proti terorizmu z hľadiska európskej ochrany ľudských práv

Abstract

In the present doctoral (rigorosum) thesis, the author deals with the assessment of counter-terrorism measures adopted by the UN Security Council from the perspective human rights guarantees provided by European Union law. The aim of the analyzed measures is the freezing of financial and economical assets belonging to natural persons and corporate entities which are connected to the commission of terrorist acts or are suspected thereof. This type of measures represents one of the global instruments in the fight against international terrorism. In order to place the issue in its broader context, the author first deals with the definition of terrorism. Afterwards he analyzes the position of the UN Security Council with accents on the binding nature of its resolutions under Chapter VII of the UN Charter and the possibility of (judicial) review of these legal instruments. The author then introduces the functioning of sanctions regimes adopted pursuant to UN Security Council resolutions 1267 (1999) and 1373 (2001) both in the relevant UN bodies and in the European Union as well, while special attention is paid to the legal basis of regulations introducing the sanctions system to the realm of EU law. Afterwards the method of human rights protection in EU law via the creative use of general principles as...

V predkladanej rigoróznej práci sa autor venuje protiteroristickým opatreniam Rady bezpečnosti Organizácie spojených národov z hľadiska ochrany ľudských práv garantovaných v systéme práva Európskej únie. Skúmané opatrenia sú zamerané na zmrazenie finančných a hospodárskych zdrojov patriacich fyzickým a právnickým osobám alebo iným zoskupeniam, ktoré sa podieľajú na páchaní teroristických činov alebo sú z uvedenej činnosti podozrivé. Uvedené opatrenia predstavujú jeden z globálnych nástrojov boja proti medzinárodnému terorizmu. Za účelom zasadenia problematiky do kontextu sa autor najprv venuje definícii pojmu terorizmus. Následne analyzuje postavenie Rady bezpečnosti OSN s dôrazom na záväznosť jej rezolúcií prijímaných podľa kapitoly VII Charty OSN a na možnosť preskúmavania týchto aktov. Autor tiež predstaví fungovanie sankčných režimov založených rezolúciami Rady bezpečnosti OSN č. 1267 (1999), resp. 1373 (2001) v orgánoch OSN, ako aj v Európskej únii, pričom sa zaoberá aj právnym základom pre prijímanie právnych aktov európskeho práva na implementáciu skúmaných sankčných opatrení. Následne uvedie spôsob zabezpečenia ochrany ľudských práv a slobôd v európskom práve (pred vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti) prostredníctvom kreatívneho užívania všeobecných zásad ako prameňa primárneho práva....