Koherencia zahraničnej politiky EU voči autoritárskym režimom v susedstve EÚ: Prípad Bieloruska a Azerbajdžanu

Abstract

Cieľom diplomovej práce je skúmať, ako sa Európska únia (EÚ) a jej inštitúcie vyrovnávajú s nekoherentnými postupmi vo svojej zahraničnej politike voči autoritárskym režimom. Hlavná výskumná otázka znie: Ako sa EÚ a jej inštitúcie vyrovnávajú so situáciami, keď postupujú nekoherentne? Práca využíva komparatívna štúdia Azerbajdžanu a Bieloruska v období od roku 2009 po rok 2024, teda od platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorá mala zvýšiť koherenciu EÚ v jej vonkajších aktivitách. Práca pracuje s troma hypotézami: Európsky parlament (EP) poukazuje na nekoherenciu a drží sa základných princípov a hodnôt EÚ, Rada EÚ ignoruje nekoherenciu a zameriava sa na kompromisy medzi členskými štátmi, Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) popiera existenciu nekoherencie, keďže by to znamenalo jej zlyhanie. Na verifikáciu týchto hypotéz je použitá jednak kvalitatívna analýza, vrátane polo-štruktúrovaných rozhovorov so zamestnancami ESVČ a odborníkmi, ako aj diskurzívna analýza politických dokumentov a mediálnych výstupov. Výskum zistil, že jednotlivé inštitúcie sa vyrovnávajú s nekoherenciou rôznymi spôsobmi. EP využíva dôslednú kritiku voči režimom, upozorňuje ostatné inštitúcie pri ich nekoherentných politikách a vyzýva ich k presadzovaniu normatívnej agendy. Rada EÚ sa vyrovnáva s nekoherenciou komplexným...

The aim of the thesis is to examine how the European Union (EU) and its institutions deal with incoherence in their foreign policy towards authoritarian regimes. The main research question is: How do the EU and its institutions cope with situations where they act incoherently? The thesis uses a comparative study of Azerbaijan and Belarus in the period from 2009 to 2024, i.e. since the entry into force of the Lisbon Treaty, which was supposed to increase the coherence of the EU in its external activities. The thesis works with three hypotheses: the European Parliament (EP) points to incoherence and sticks to the EU's basic principles and values; the Council of the EU ignores incoherence and focuses on compromises between member states; the European External Action Service (EEAS) denies the existence of incoherence as it would mean its failure. Both qualitative analysis, including semi-structured interviews with EEAS staff and experts, and discourse analysis of policy documents and media outputs are used to verify these hypotheses. The research finds that different institutions deal with incoherence in different ways. The EP employs consistent criticism of regimes, alerts other institutions when their policies are incoherent, and challenges them to pursue a normative agenda. The Council of the EU...