Europeizácia problematiky rodovej rovnosti v štátoch východnej Európy: prípad Slovenska a Slovinska

Abstract

Gender equality has long been declared as one of the European Union's (EU) core values and priorities, and its importance is still emphasised today. EU Member States are expected to participate in and take action to promote gender equality. This thesis focuses on the analysis of the process of Europeanisation of gender equality agenda in two Central and Eastern European (CEE) member states, namely Slovenia and Slovakia. Slovenia has long been at the top of surveys on the state of gender equality. Slovenia is more active and successful in promoting and supporting gender equality compared to other EU Member States in the region, while Slovakia is at the other end of the ranking, facing stagnation and lack of progress in this area. The theoretical framework of the thesis is based on the new institutionalism, which allows to analyse the impact of institutions and institutional changes at the national level on the process of Europeanisation of gender policy. At the analytical level, the thesis applies a three-level framework of polity, politics, and policy, which examines institutional arrangements, political parties and their approach to gender equality, and legislative changes related to gender equality in both countries. The aim of the thesis is to identify factors that positively or negatively...

Rodová rovnosť je dlhodobo deklarovaná ako jedna zo základných hodnôt a priorít Európskej únie (EÚ) a jej význam sa zdôrazňuje dodnes. Členské štáty EÚ majú povinnosť podieľať sa na presadzovaní rodovej rovnosti a podnikať kroky na jej dosiahnutie. Táto diplomová práca sa zameriava na analýzu procesu europeizácie rodovej rovnosti v dvoch východoeurópskych členských štátoch, konkrétne v Slovinsku a na Slovensku. Slovinsko je dlhodobo na vrchných priečkach prieskumov stavu rodovej rovnosti. Slovinsko je aktívnejšie a úspešnejšie v presadzovaní a podpore rodovej rovnosti v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ z tohto regiónu, zatiaľ čo Slovensko je na opačnom konci rebríčka, kde čelí stagnácii a nedostatočnému pokroku v tejto oblasti. Teoretický rámec práce je založený na novom inštitucionalizme, ktorý umožňuje analyzovať vplyv inštitúcií a inštitucionálnych zmien na národnej úrovni na proces europeizácie rodovej politiky. Na analytickej úrovni práca aplikuje trojúrovňový rámec politického zriadenia, polity, politics a policy, ktorý skúma inštitucionálne usporiadanie, politické strany a ich prístup k rodovej rovnosti a legislatívne zmeny súvisiace s rodovou rovnosťou v oboch krajinách. Cieľom práce je identifikovať faktory, ktoré pozitívne alebo negatívne ovplyvňujú proces europeizácie rodovej...