Sakrálne stavby v rane stredovekých centrálnych lokalitách (na príklade Žatca)

Abstract

Od doby romantického 19. storočia, kedy začali vznikať prvé práce vedecky nahliadajúce na architektonické pamiatky starých dob, prešlo už viac ako jedno ďalšie storočie. To nás naučilo skúmať možnosti historického štúdia a dovolilo tak klásť si neustále viac otázok. Vykryštalizovali sa samostatné vedné odbory pracujúce vlastnými metódami a prinášajúce mozaiku informácií o týchto pamiatkach z niekoľkých strán. Archeológia sa popri histórií a dejinách umenia začala uplatňovať pomerne neskoro. Nové možnosti jej otvorila predovšetkým nedávna doba prinášajúca spoločenské a technologické zmeny. Rozmachom stavebného priemyslu v posledných dvadsiatich rokoch tento vedný odbor zaznamenal nebývalý nárast pramennej základne. Tam, kde dejiny umenia hľadajú odpovede v revízií dávno známych umeleckých diel a opätovnom prehodnocovaní svojich možností a historické poznatky sa iba málokedy doplnia novým nálezom či opäť revíziou, archeológia može poskytnút' celkom nové poznatky. K podobnej situácií došlo aj v Žatci. Regionálne historické štúdium rozvíjané už v dobách romantizmu dovolilo definovať prvé predstavy o Žatci v ranom stredoveku. Zo zlomkovitých správ v písomných prameňoch sa postupom doby podarilo poukázať na význam lokality ako jedného z najdoležitejších hradísk a oporných bodov pfemyslovskej štátnej správy....